História

 

Pápa

Jeden z najkrajších historických miest Maďarska je Pápa, pripomínajúc barokové obdobie. V 18. storočí bol centrom rodiny Eszterházyovcov. Vtedy boli postavené hlavné námestie, okolité malé ulice, obytné domy, a kaštieľ Eszerházyovcov.

Okolie mesta Pápa - pretože sa tam nachádza potôčik Tapolca - nazvali rajom vodných mlynov. Potok vyvreté z prameňa po vykonaní 200 metrov už poháňal 1. vodný mlyn, mlyn Forrásfő.

História mesta Pápa je spojené s mlynmi. Prvýkrát bolo mesto spomenuté v roku 1061 v súvislosti s obchodovaním týchto mlynov. Otto comes "...molam in Papa.." daruje mlyn opátstve, ktoré zakladal sám.

Okrem mletenia oblilnín mlyny používali aj na valchovanie súkna - pílenie dreva - píla.

Fungovali tu aj ďalšie mlyny: Mlyn Forrásfő, plstiaci mlyn Forrásfő, ušľachtilý Comnitz mlyn pri Tapolcafő, mlyn Simaházi püspök, kapitulský (kapitula) alebo plstiaci mlyn Simaházi, mlyn Döbrési, mlyn Zavari, mlyn Papiros , mlyn Hatkerekű, mlyn Igali, mlyn Sávolyi, mlyn Csingeri, plstiaci mlyn Nagyhanta, mlyn Bogáts, mlyn Agyagliki camerális, mlyn Benediktus alebo Kishanta, mlyn Hódoska alabo Uki, mlyn Kapitány pri Szélesvíz, mlyn Város, mlyn Tízes, mlyn Mester alebo Marok, mlyn Parochiálny alebo Pap, mlyn Küllü, mlyn Fehér, mlyn Borsosgyőr, mlyn Asszonyfalvi, mlyn Börhendi, horný mlyn Acsád, dolný mlyn Acsád, mlyn Alsógörzsöny, mlyn Felsogörzsöny, mlyn Marcaltő.

Na konci XIX. storočia v mlynárskom priemysle už vodné mlyny nemali šancu súťažiť s valcovými mlynmi. Napriek tomu veľa z mlynov nezanikol a zásobovali obyvateľsvo s melivom. Po II. svetovej vojne - keď prebiehalo zoštátnenie - mlyny stratili význam. Veľa z nich zanikol, z niektorých sa stal výrobno družstevný mlynček. Múka, ako balený veľkopriemyselný výrobok sa objavila na regáloch obchodov, už sa nikto nezaoberal s mletím obilia. Veď už nikto nemal obilie, všetko odniesli do výrobného družstva.

Tieto mlyny buď používali ako sklady, buď sa tam nasťahovali rodiny. O údržbu, ochranu sa nikto nestaral. Roznášali ich a používali ako stavebný materiál a palivo. Niektoré sa zrútili...

Dnes v meste Pápa už nie sú mlyny, kde by bolo možné

ukázať spomienky pradávneho remesla mlynárov,

ako priemyselnú pamiatku.

To už nebude trvať dlho…

Podľa posledného majiteľa Károlya Edvyho mlyn Hódoska

alebo Uki nazývajú aj ako mlyn Edvy.

Jeho vnučka Sántha Csaba v roku 2001 získal stavbu späť a začal renkonštruovať mlyn, spolu s tým postavil aj penzión.

• Heitler László: Régi pápai vízimalmok, Pápa, 1969.
• Nádasdy Lajos: A pápai vízimalmok története, In. Honismereti tanulmányok XII. 7- 41. p.
• Wöller István: A Tapolca vízimalmai Pápán és környékén, Pápa, 1994. (Fejezetek Pápa város történetébol 1.)